Život Prešova
online
online
V Galérii Slovenského rozhlasu sú diela inšpirované osobnosťami svetovej kultúry
13.09.2012 Bratislava
Bratislava 13. septembra (TASR) – Jubileum sto rokov spája štyri osobnosti svetovej kultúry, ktorým boli venované dve výtvarné sympózia. Ich výsledkom sú výstavy v Galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave, ktoré potrvajú do 27. septembra. Okrem slovenských sa na nich podieľajú umelci z Ukrajiny, Ruska, Slovinska, Chorvátska, Talianska a ČR.
Úvodná časť výstavy je venovaná spisovateľovi Karlovi Mayovi pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia. Podľa kurátora projektu Ľuboslava Mozu čaru jeho kníh a filmov podlieha niekoľko generácií. Mayovky sú o hodnote, morálke, sile slova a sľubov, sebaovládaní, súcitení so slabými, o pomoci a samostatnosti, ušľachtilosti, kultivovanosti, skutočnej radosti, satisfakcii, spravodlivosti, rešpektovaní múdrosti starších, odsúdení zla, pretvárky zlodejov a skorumpovaných légií zbohatlíkov. Sú o dobrodružnom živote, kde ešte spravodlivosť víťazí. Sú o hodnotách, ktoré sa v reálnom dnešnom živote presúvajú do roviny túžob. Preto bolo toto sympózium.
"Karl May sa narodil v saskom Ernstthale v rodine chudobného tkáča. Detstvo prežil v hroznej biede. V roku 1861 začal pracovať ako pomocný učiteľ v škole chudobných. Skoro ho obvinili z krádeže, bol odsúdený a uväznený. Do konca života mal zakázané učiť. Spoznal ľudské dno, možno preto kradol ďalej. Stal sa recidivistom, na nútených prácach a vo väzení strávil niekoľko rokov. Tam sníval o dobrodružstvách a sny dával na papier. Ako 32-ročný sa dostal von. Pracoval v časopisoch, písal poviedky. V poviedke Old Firehand sa prvýkrát objavilo meno Vinnetou. Od roku 1881 mu vyšli romány z Orientu s hlavným hrdinom Kara ben Nemsim. Pre peniaze písal i romány nízkej kvality. Napriek tomu sa nakladatelia o neho doslova bili. Koncom 19. storočia bol slávny. Na služobných cestách prijímal až 800 návštev denne. Plagátov a fotografií Karla Maya v kostýme Old Shatterhanda sa predalo ročne tisíce," na stredajšej (12.9.) vernisáži predstavil Moza málo známu minulosť slávneho autora.
Jeho portrét a indiánsku tematiku namaľovala Timea Golaszová. Vinnetou, Ribanna, Indiánska maska, Hľadanie pokladu, Jazero a iné prírodné scenérie sú motívom obrazov Petry Dumbalovej, Viery Špačkovej, Miroslava Knapa, Oksany Jurčovej a ďalších autorov. Zuzana Zliechovská svoje diela spestrila bižutériou, Ivan Kováčik vtipne namaľoval nohy modelky a tri obrazy pomenoval Totem o tém, Totem sto tém, Totem po tém.
Druhú časť výstavy motivujú tri osobnosti a ich sté výročie narodenia. Eugene Ionesco je francúzsky dramatik a básnik rumunského pôvodu, jeden z hlavných predstaviteľov žánru nazývaného absurdná dráma. Americký experimentátorský výtvarník Jackson Pollock svojou akčnou dynamickou maľbou výrazne ovplyvnil výtvarné umenie a stal sa legendou. Podobne ako taliansky filmový režisér Michelangelo Antonioni, ktorý za celoživotnú tvorbu získal najvyššie umelecké ocenenie Oscara.
"Všetci traja svojou tvorbou predbehli dobu. Dvadsiate storočie vnímali ako dobu depresie, prázdna, absurdnosti, hlúposti, zbytočnosti. Fakt bola tá doba objektívne taká? A akou je doba dnešná?" spýtal sa Moza v príhovore.
Účastníci sympózia svojsky namaľovali spomínaných umelcov alebo sa inšpirovali ich dielami. Obrazy dodali Miloš Prokop, Pavol Hammel, Dagmar Morávková, Jitka Nesnídalová, Jana Ficová, Alexander Trifonov a iní výtvarníci. Režisérka Yvonne Vavrová spestruje výstavu fotografickými dokumentmi z nakrúcania svojho filmu Eugene Ionesco: Kráľ umiera.
Úvodná časť výstavy je venovaná spisovateľovi Karlovi Mayovi pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia. Podľa kurátora projektu Ľuboslava Mozu čaru jeho kníh a filmov podlieha niekoľko generácií. Mayovky sú o hodnote, morálke, sile slova a sľubov, sebaovládaní, súcitení so slabými, o pomoci a samostatnosti, ušľachtilosti, kultivovanosti, skutočnej radosti, satisfakcii, spravodlivosti, rešpektovaní múdrosti starších, odsúdení zla, pretvárky zlodejov a skorumpovaných légií zbohatlíkov. Sú o dobrodružnom živote, kde ešte spravodlivosť víťazí. Sú o hodnotách, ktoré sa v reálnom dnešnom živote presúvajú do roviny túžob. Preto bolo toto sympózium.
"Karl May sa narodil v saskom Ernstthale v rodine chudobného tkáča. Detstvo prežil v hroznej biede. V roku 1861 začal pracovať ako pomocný učiteľ v škole chudobných. Skoro ho obvinili z krádeže, bol odsúdený a uväznený. Do konca života mal zakázané učiť. Spoznal ľudské dno, možno preto kradol ďalej. Stal sa recidivistom, na nútených prácach a vo väzení strávil niekoľko rokov. Tam sníval o dobrodružstvách a sny dával na papier. Ako 32-ročný sa dostal von. Pracoval v časopisoch, písal poviedky. V poviedke Old Firehand sa prvýkrát objavilo meno Vinnetou. Od roku 1881 mu vyšli romány z Orientu s hlavným hrdinom Kara ben Nemsim. Pre peniaze písal i romány nízkej kvality. Napriek tomu sa nakladatelia o neho doslova bili. Koncom 19. storočia bol slávny. Na služobných cestách prijímal až 800 návštev denne. Plagátov a fotografií Karla Maya v kostýme Old Shatterhanda sa predalo ročne tisíce," na stredajšej (12.9.) vernisáži predstavil Moza málo známu minulosť slávneho autora.
Jeho portrét a indiánsku tematiku namaľovala Timea Golaszová. Vinnetou, Ribanna, Indiánska maska, Hľadanie pokladu, Jazero a iné prírodné scenérie sú motívom obrazov Petry Dumbalovej, Viery Špačkovej, Miroslava Knapa, Oksany Jurčovej a ďalších autorov. Zuzana Zliechovská svoje diela spestrila bižutériou, Ivan Kováčik vtipne namaľoval nohy modelky a tri obrazy pomenoval Totem o tém, Totem sto tém, Totem po tém.
Druhú časť výstavy motivujú tri osobnosti a ich sté výročie narodenia. Eugene Ionesco je francúzsky dramatik a básnik rumunského pôvodu, jeden z hlavných predstaviteľov žánru nazývaného absurdná dráma. Americký experimentátorský výtvarník Jackson Pollock svojou akčnou dynamickou maľbou výrazne ovplyvnil výtvarné umenie a stal sa legendou. Podobne ako taliansky filmový režisér Michelangelo Antonioni, ktorý za celoživotnú tvorbu získal najvyššie umelecké ocenenie Oscara.
"Všetci traja svojou tvorbou predbehli dobu. Dvadsiate storočie vnímali ako dobu depresie, prázdna, absurdnosti, hlúposti, zbytočnosti. Fakt bola tá doba objektívne taká? A akou je doba dnešná?" spýtal sa Moza v príhovore.
Účastníci sympózia svojsky namaľovali spomínaných umelcov alebo sa inšpirovali ich dielami. Obrazy dodali Miloš Prokop, Pavol Hammel, Dagmar Morávková, Jitka Nesnídalová, Jana Ficová, Alexander Trifonov a iní výtvarníci. Režisérka Yvonne Vavrová spestruje výstavu fotografickými dokumentmi z nakrúcania svojho filmu Eugene Ionesco: Kráľ umiera.
0
www.ZIVOTPO.sk
